Zaujali ma zrnká múdrosti, na ktoré som natrafila na internete. Páčili sa mi, no žiada sa mi niektoré okomentovať:

Nikdy neprijímaj kritiku od toho, od koho by si si radu nevzal.
Ak chceš spraviť nesprávne rozhodnutie, spýtaj sa všetkých.

Keďže sa podobajú, zobrala som tieto zrnká múdrosti spolu.
Prvá veta je podľa mňa geniálna. Učí nás nebrať si osobne názory iných. Hneď mi napadá jedna múdra veta, ktorú mi povedali v čase, keď som sa začínala podnikať. Tá múdrosť je:
Ak chceš radu k podnikaniu (čo, ako a či vôbec spraviť), nikdy sa nepýtaj zamestnaných ľudí. Ak by mal človek, ktorý je zamestnaný odvahu a kreativitu, už by podnikal. Taký človek ťa skôr odradí (so svoju neistotou a strachom). Pýtaj sa vždy takých, ktorí už dokázali v oblasti, do ktorej sa chystáš vstúpiť.

Nejak podobne znie toto zrnko múdrosti: neprijímaj kritiku od toho, od koho by si si radu nevzal. Kritizovať je ľahké. A keď ešte nemáte posilnenú sebadôveru a sebalásku, veľmi rýchlo viete podľahnúť takejto kritike a čo je horšie, začnete sa obviňovať a možno uveríte tomu, že vy ste na vine. Vidím to na terapiách, keď manipulatívny partner to do ženy toľko hučí, kým mu neuverí, alebo pani manželka s nízkym sebavedomím uverí silnému chlapovi, ktorý v sebaobrane útočí.
A tak čokoľvek robíte, vypočujte si len taký názor s konštruktívnym kritickým podtónom, ktorý prichádza od človeka, od koho dostávate aj rady a uznanie.

Druhá veta „pýtať sa všetkých“ je tiež zo života. Naša neistota a neschopnosť rozhodnúť sa nás privádza až do paniky a potom sa pýtame kadekoho. Znova platí zásada: pýtať sa len tých, ktorí v danej oblasti majú skúsenosti.
Nebudem sa radiť so susedou o výchove syna, ak bezdetná.
Nebudem sa radiť o výstavbe záhrady človeka, ktorý prežil celý život v paneláku.
Nebudem si pýtať radu pre riešenie manželskej krízy od trikrát rozvedenej.

Opačná rada asi tiež nie je na mieste: nikoho sa nepýtaj, rob ako cítiš. Možno niekdy to zaberie, niekedy človek musí ísť do rizika, no všeobecne aj tu platí zlatá stredná cesta (hlavne vždy to závisí od konkrétnej situácie).
Ja osobne to robím tak, že ak sa potrebujem rozhodnúť v závažnej veci, vypočujem si odborníkov a skúsených ľudí, zvážim pre a proti a aj tak sa rozhodnem podľa seba, podľa intuície.
Ak takto budete robiť, neskôr, ak by nastali problémy, nemôžete obviňovať nikoho, že rozhodol namiesto vás. Toto sa volá „zodpovednosť za svoj život“.
Ale ak sa to všetko vydarí, ten pocit radosti a pýchy na seba je extrémne vyživujúci.
Takto posilňujete zdravé sebavedomie.