Keď sa prestaneme brániť, život začne prúdiť

Keď som čítala tento email, mala som v sebe nekonečne blažený pocit. Písali sme si s osobou, ktorá pred dlhými rokmi bola na mojej akcii, spoznali sme sa hlbšie, no potom sa odmlčala. V tomto čase sme si vymenili nejaké správy a keď som sa jej pýtala, ako sa odvtedy má, napísala mi tak krásny email, že som sa rozhodla zverejniť ho. Aj keď mám súhlas od autorky, nechcela som publikovať doslovný text. Jemne som ho doladila, ale podstata je v obsahu. Týmto ďakujem J.O. z KE za možnosť publikovať jej myšlienky.

Takto to vyzerá, keď duša zreje, zreje, až dozreje do hlbokej múdrosti.
Ďakujem, že môžem takéto príbehy vidieť a zdielať.

Správa – odpoveď a otázku, ako sa dnes má:

Dlho som žila v presvedčení, že život je o jasne definovaných cieľoch a neúprosnom ťahu na bránu. Riešila som situácie silou, dbala na postupy a moju pozornosť si pýtali len tie veľké, hlučné veci tam vonku.

Dnes je to inak.

Moja každodennosť sa zmenila na tichý tanec s vedomím prijatia. Už netúžim expandovať smerom von do sveta, ktorý nás neustále niekam tlačí. Moja expanzia sa obrátila do vnútra, do hlbín, kde je ticho a pravda.

Cítim sa ako voda. Niekedy prúdim pomaly a jemne, inokedy ma zachváti búrlivá sila, ktorá ma nesie miestami, o ktorých som doteraz nemala ani poňatia. Nechávam všetko cezo mňa pretekať.

Prestala som bojovať a tlačiť na pílu, pretože som pochopila, že skutočné riešenia mojich vnútorných boľačiek neprichádzajú z vôle ega, ale z tichého odovzdania sa. V tej pokore nachádzam svetlo, ktoré mi ukazuje cestu presne vtedy, keď to najviac potrebujem. Je to o absolútnej dôvere v ten prvý, nezameniteľný pocit.

Často ešte nevidím súvislosti a nebeská kalkulácia mi v danej chvíli nedáva zmysel, no niekde hlboko v sebe jednoducho viem. To vedomie je také silné, že sa oň môžem oprieť s ľahkosťou bytia, o akej sa mi predtým ani nesnívalo.

Moje rozhodnutia už nepramenia zo strachu alebo z kalkulovania, ale z tohto čistého zdroja.

Život nám prináša rôzne príbehy, aj tie smutné.
Niekedy je potrebné urobiť radikálne rozhodnutie a ukončiť väzby, ktoré nás brzdia. Ak to však urobím v súlade so svojou slobodnou vôľou a s úprimným porozumením k druhej strane, prichádza zázrak v podobe pokoja v duši.
Už sa nebojím koncov, pretože viem, že každý koniec je len pretečením vody do nového koryta.

Keď sa dnes pozerám do zrkadla, nevidím len tvár poznačenú časom, ale vidím svoju podstatu. Usmievam sa na seba a s láskou si hovorím: Vidím ťa.

V tej vďačnosti za každý jeden nádych nachádzam zmysel všetkého, čo sa deje.