Keďže sa merania Schumannovej rezonancie radikálne zmenili, na celom svete sa začali dohady o tom, čo to spôsobilo.
Dôležité je vedieť, že aj keď sa nevie, prečo sa graf takto zmenil, NIEČO sa na planéte, či s planétou Zem deje.
Všetky spirituálne dohady a pravdy si viete dohľadať, alebo aj cítite na sebe, dnes som chcela priniesť informácie z vedeckých kruhov, aby sme chápali, čo je vlastne Schumannova rezonancia.
Zdroj Wikipedia:
Schumannove rezonancie sú elektromagnetické vlastné frekvencie sférickej vrstvy ohraničenej povrchom planéty a ionosférou, ktoré vznikajú pri búrkovej činnosti. Sú pomenované podľa fyzika Winfrieda Otta Schumanna, ktorý v roku 1952 matematicky odvodil ich existenciu.
Tento jav sa sústreďuje najmä v tropických oblastiach kontinentov, ale je bežný v celej atmosfére planéty. Vyskytuje sa na každej inej planéte, kde sa vyskytujú blesky a ionosféra, ale charakteristické frekvencie závisia od veľkosti planéty, sily magnetického poľa a ionosféry, a preto sú odlišné od tých na Zemi.
V prípade Zeme spadajú frekvencie Schumannových rezonancií do oblasti ELF (extrémne nízke frekvencie) s priemernými frekvenciami 7,83 Hz, 14,1 Hz a 20,3 Hz.
Tento jav poskytuje spoľahlivý odhad globálnych poveternostných procesov v troposfére Zeme prostredníctvom časových a priestorových zmien búrkovej aktivity vo svete, ako aj mimozemských vplyvov na hornú hraničnú oblasť dutinového rezonátora Zem-ionosféra.
Búrková aktivita má zvyčajne maximum v popoludňajších hodinách miestneho času, a preto sa v denných zmenách Schumannových rezonancií dobre rozlišujú tri hlavné oblasti tropických búrok (juhovýchodná Ázia, Afrika, Južná Amerika). Na Zemi v danom okamihu približne 2 000 búrok produkuje 50 – 100 zábleskov za sekundu.
Počas mesiacov rovnodennosti sa prebytok energie slnečného žiarenia na jednotku plochy v tropickej oblasti premieta do polročného nárastu teploty približne o 1,5 °C. Táto zmena teploty sa prejavuje aj v zmenách intenzity Schumannových rezonancií prostredníctvom zvýšenej bleskovej aktivity.
Frekvencia SR je vertikálnou elektrickou aj horizontálnou zložkou magnetického poľa a pre každý rezonančný mód vykazuje rovnaké zmysluplné zmeny počas jedenásťročného slnečného cyklu, vo fáze so slnečnou aktivitou. To jednoznačne poukazuje na „ladenie“ dutinového rezonátora Zem-ionosféra, t. j. výška a vodivosť hornej hraničnej vrstvy rezonátora, ionosféry, sa počas jedenásťročného slnečného cyklu mení.
Elektromagnetické vlny v pásme ELF generujú nielen blesky, ale aj tornáda, sopečné erupcie, prachové búrky a prípadne zemetrasenia. Predpovedanie zemetrasení pomocou elektromagnetických signálov ELF bolo predmetom mnohých vedeckých výskumov, pretože je perspektívne, vrátane spracovania údajov zozbieraných amatérmi.
Trochu z histórie:
V roku 1925 bola experimentálne dokázaná existencia ionosféry.
Hoci väčšina matematických nástrojov na výpočet sférických dutinových rezonátorov bola k dispozícii už od roku 1918, keď ich vyvinul G. N. Watson, bol to Winfried Otto Schumann, ktorý začal skúmať elektromagnetické rezonancie zemskej ionosféry. V rokoch 1952 – 1954 sa Schumann a H. L. König pokúšali merať rezonančné frekvencie. Merania sa uskutočnili v rokoch 1960 až 1963.
Schumannova rezonancia - merania v roku 2022
Denné výkyvy
Schumannove rezonancie sa vyznačujú tým, že odrážajú globálnu frekvenciu bleskov a stav vodivej vrstvy Zem-ionosféra medzi zdrojom a pozorovateľom. Vertikálne elektrické pole je nezávislé od smeru medzi pozorovateľom a miestom vzniku, a preto poskytuje dobrú charakteristiku frekvencie bleskov. Na Zemi vykazuje tri časové maximá, ktoré naznačujú geografickú polohu vzniku: maximum o 9 UTC je spôsobené búrkami v juhovýchodnej Ázii, o 14 UTC búrkami v Afrike a o 20 UTC búrkami v Južnej Amerike. Časy a amplitúdy vykazujú počas roka zmeny, ktoré môžu súvisieť so sezónnymi zmenami búrok.
Zdroj obrázka: www.disclosurenews.it
Zdroj NASA:
V každom okamihu sa nad Zemou preháňa približne 2000 búrok, ktoré každú sekundu vyprodukujú približne 50 bleskov. Každý blesk vytvára elektromagnetické vlny, ktoré začnú krúžiť okolo Zeme zachytené medzi zemským povrchom a hranicou vo výške asi 60 míľ. Niektoré z týchto vĺn – ak majú správnu vlnovú dĺžku – sa spájajú a zvyšujú svoju silu, čím vytvárajú opakujúci sa tlkot srdca atmosféry známy ako Schumannova rezonancia. Táto rezonancia poskytuje užitočný nástroj na analýzu počasia na Zemi, jej elektrického prostredia a dokonca pomáha určiť, aké typy atómov a molekúl existujú v zemskej atmosfére.
Vlny vytvorené bleskom nevyzerajú ako vlny oceánu, ktoré sa pohybujú hore a dole, ale stále oscilujú s oblasťami s väčšou a menšou energiou. Tieto vlny zostávajú uväznené v atmosférickom strope vytvorenom spodným okrajom „ionosféry“ – časti atmosféry naplnenej nabitými časticami, ktorá sa začína asi 60 míľ do výšky. V tomto prípade si sladké miesto pre rezonanciu vyžaduje, aby vlna bola rovnako dlhá (alebo dvakrát, trikrát dlhšia atď.) ako obvod Zeme. Ide o extrémne nízkofrekvenčné vlny, ktoré môžu mať frekvenciu až 8 hercov (Hz) – približne stotisíckrát nižšiu ako najnižšia frekvencia rádiových vĺn používaných na vysielanie signálov do vášho AM/FM rádia. Keď táto vlna obteká Zem, znovu na seba narazí na ideálnom mieste tak, že hrebene a dná sú zarovnané. Voilá, vlny pôsobia vo vzájomnej rezonancii a pumpujú pôvodný signál.
Hoci boli predpovedané už v roku 1952, Schumannove rezonancie boli prvýkrát spoľahlivo namerané začiatkom 60. rokov. Odvtedy vedci zistili, že zmeny rezonancií zodpovedajú zmenám ročných období, slnečnej aktivite, aktivite v magnetickom prostredí Zeme, vo vodných aerosóloch v atmosfére a iným javom viazaným na Zem.
Súvislosti:
Účinky Schumannových rezonancií sa skúmali aj na správanie ľudí. V štúdii z roku 2006 sa napríklad zistilo, že tieto frekvencie môžu byť spojené s rôznymi mozgovými vlnami. Vedci pozorovali súvislosť medzi mozgovými vlnami a zmenami Schumannových rezonancií.
Najnižšia z nameraných hodnôt je známa aj ako pulz alebo tlkot srdca Zeme. Táto vibrácia preniká všetkými živými organizmami na Zemi ako prirodzená rezonancia, takže túto vibráciu 7,8 kmitov za sekundu pociťujú všetky veci na Zemi. Je zaujímavé, že mozgovú aktivitu meranú elektroencefalografom (EEG) možno merať v rozsahu 1 – 100 Hz. Prístroj dokáže vykresliť krivky rôznych frekvencií a amplitúd pre ľudí a cicavce podľa rôznych bdelých stavov. Tento pracovný rozsah zahŕňa rezonanciu 7,8 Hz, čo je frekvencia, ktorá podľa meraní EEG leží na hranici medzi vlnami alfa a theta. Zatiaľ čo stav alfa je charakteristický najmä pre náš pokojový stav so zatvorenými očami, ale bdelý, stav theta je typický pre fázy spánku, keď snívame. Moment upokojenia zo stavu alfa do stavu theta a prirodzená vibračná frekvencia Zeme sú teda rovnaké, čo nie je prekvapujúce, keďže evolučne trávime väčšinu času v týchto stavoch. Mohli by sme si položiť otázku, či na dosiahnutie stavu alfa, stavu hlbokej relaxácie, má vplyv srdcová frekvencia Zeme.
Pôvodný zdroj merania Schumannovej rezonancie v TOMSK-u: sosrff.tsu.ru