Je tvorba s pomocou technológie skutočným umením?
Nedávno som dostala otázku, ktorá ma prinútila zamyslieť sa nad tým, ako vnímame tvorivosť v tejto novej a dynamickej dobe. Jedna z mojich čitateliek sa ma spýtala na moju hudobnú tvorbu a na to, či pri ich vzniku mi pomáha umelá inteligencia. V jej slovách som cítila pochybnosť, či je takáto tvorba ešte skutočná, či je naozaj moja, keď ju tvorí AI. Táto otázka je v tejto dobe nesmierne dôležitá, pretože sa dotýka samotnej podstaty toho, ako dnes vnímame umelú inteligenciu a či sa náhodou neodkláňame od toho, čo je v nás duchovné a ľudské.
Keď tvorím piesne, začína to nápadom, inšpiráciou zo života. Okamžite sa mi začnú tvoriť rýmy a rytmus, ktorý si dupkám nohami. Pre mňa je každá pesnička malý zázrak a začína hlboko vo mne, v mysli aj srdci. Keď píšem slová balady, tečú mi slzy, keď tvorím veselú pesničku, smejem sa od radosti – sú to moje emócie, ktoré sú votkané do slov. A tie vychádzajú z mojich vlastných prežitkov, či z terapeutických skúseností.
Následne hľadám rytmus, ktorý vo mne už pri písaní textu znie. A potom, keď použijem moderný nástroj, aby im vdýchol hudobný život a dal im hlas speváčky či speváka, vnímam to ako využitie možností, ktoré nám dnešná doba s láskou ponúka. To, že tento nástroj voláme umelá inteligencia, to je len nový pojem. Nie je to náhrada autora, ale ďalšou možnosťou ako zhmotniť svoje myšlienky. Predtým to boli knihy a meditačné CD, dnes je to pozitívna hudba.
Niektorí hovoria: umelá inteligencia nemá dušu.
A možno preto odmietajú aj pesničky.
Tak sa pýtam:
- Nedáte si so mnou kávu, lebo som ju nemlela ručne a nezaliala na ohni zovretou vodou, ale spravila som ju cez kávovar? Kávovar má dušu?
- Nenosíte šaty prané v pračke, lebo pračka nemá dušu a obliekate si len veci, ktoré sú ručne prané v rieke?
- Nebudete si vešať na stenu reprodukciu slávnych maliarov len preto, lebo to nie je priamo od neho namaľované a tlačiareň predsa nemá dušu?
Svet sa neustále mení a s ním aj nástroje, ktoré máme možnosť využívať.
Ak je v texte ukrytá pravda a úprimný úmysel pohladiť dušu niekoho iného, nie je podstatné, aká technológia pomohla tónom zaznieť. Dôležitá je ľahkosť bytia, ktorú pieseň prináša poslucháčovi v momente, keď ju najviac potrebuje. Ak sa niekoho srdce zachveje pri počúvaní melódie, ktorú som s láskou a pokorou vytvorila, potom nástroj splnil svoj účel. Všetko v tomto vesmíre môže slúžiť dobru, ak je to vedené čistým srdcom a hlbokou dôverou v nekonečnú tvorivosť Stvoriteľa.
Nemusíme sa báť nových ciest, ak náš vnútorný kompas zostáva pevne nastavený na lásku a pravdu.
Umelá inteligencia môže síce vytvoriť dokonalý zvuk, ale nikdy nedokáže prežiť bolesť, nádej ani radosť, ktorú vkladám do každého jedného riadku svojho textu. To je ten kľúčový rozdiel. Duša zostáva prítomná v slove, v jasnom zámere a v energii, ktorú do tvorby vkladám. Verím, že práve toto spojenie ľudského citu a technologického pokroku je veľkým darom dneška, ktorý nám umožňuje šíriť svetlo a nádej omnoho rýchlejšie ako bez toho.
Mimochodom, aj moje knihy sú tlačené veľkými strojmi v tlačiarni a tiež sú len nástrojom na prenos emócií, ktoré som do slov vložila. Prosím, skúsme vidieť veci z rôznych uhlov pohľadu.
Moja otázka na záver:
Čo je viac duchovné: pozitívny a podporný text piesne poskladaný aj umelou inteligenciou, alebo negatívna hudba velebiaca démonické sily, ale odspievaná (kričaná) človekom?
Článok bol vytvorený vo februári 2026
Odporúčam pozrieť si ďalší, ktorý som publikovala v novembri 2025: AI – sluha, užitočný nástroj alebo hrozba
