Kde sa rodí budúcnosť
Mala som istý rozhovor o energiách a kolektívnom kvantovom poli, kde sme rozoberali, čo to je. V rozhovore sme totiž o.i. preberali otázku „time machine“ stroja na cestovanie v čase. Odznelo takéto tvrdenie:
Ak sa niekomu zrodí v hlave akákoľvek myšlienka, (napríklad obraz stoja času alebo alternatívnej reality) potom táto myšlienka už vibruje v súlade s informáciou, ktorá energeticky existuje.
Vyvstala otázka, že tá energia, v ktorej táto informácia už existuje, ako vznikla a kde sa teda rodí budúcnosť. Či to kolektívne kvantové pole (kde sa rodí budúcnosť – podľa vedátorov) je
- bytosť, ktorá reaguje na jednotlivé myšlienky a pocity všetkých ľudí a podľa toho koná, alebo je to skôr
- superpočítač, do ktorého sa vkladajú informácie (pocity a myšlienky ľudí) a podľa toho sa kolektívne kvantové pole mení, prehodnocuje.
A tak sa zrodil tento článok a zverejňujem ho na zamyslenie.
Niekedy sa pýtame, kde sa vlastne rodí budúcnosť?
Tam, kam ešte nedovidíme, alebo tu, v prítomnosti, v ktorej dýchame?Budúcnosť sa nerodí v čase, ale v priestore možností. Každá myšlienka je semienkom jednej z tých možností. Niektoré zostanú nepozorované/neprejavené, iné sa zachytia v poli, ktoré všetko spája.
Z pohľadu vedy
Budúcnosť sa nezrodí na konkrétnom mieste, ale v priestore pravdepodobností.
Kvantová fyzika hovorí, že v každom okamihu existuje nekonečné množstvo možností a práve naše vedomie, pozornosť a pozorovanie sú tým, čo rozhodne, ktorá z nich sa stane prežitou realitou.
Preto môžeme povedať, že budúcnosť na nás nečaká niekde vpredu, ale sa tvorí tu a teraz – cez naše rozhodnutia, úmysly a energiu, ktorú vysielame.
Z pohľadu spirituality
Informácia o budúcnosti už existuje v jemných energetických vrstvách vesmíru. Ako plán, ako hologram, ktorý ešte len čaká, kým sa zhmotní.
Keď niekto „cíti“, že niečo prichádza, keď ho náhle napadne obraz, nápad alebo technológia, v skutočnosti nepremýšľa o neexistujúcom. Iba sa naladí na informáciu, ktorá už žiari v nadčasovom priestore.
Nevymýšľame budúcnosť. My ju zachytávame, ako antény, ktoré prijímajú signál z univerzálneho poľa.
Kolektívne vedomie je ako živý organizmus. Cíti, rastie, učí sa. Každý z nás je jeho bunka, každá myšlienka, každé rozhodnutie mení jeho tvar. A keď viac ľudí začne myslieť na to isté (na nový svet, prebudenie, inú cestu), pole sa rozvibruje silnejšie a z neviditeľného sa stáva viditeľné.
Možno preto sci-fi filmy a knihy nepredpovedajú budúcnosť, ale ju tvarujú. Nie preto, že by ju poznali, ale preto, že sa napoja na to, čo už dávno existuje v tichu univerza. Fantázia (scenáristov a autorov kníh) nie je útek z reality. Je to dotyk s realitou, ktorá ešte len hľadá svoje dvere.
„Myšlienky sú mosty, po ktorých prichádza budúcnosť.“
Nechcem tieto tvrdenia komentovať cez môj anjelský filter, nechávam tu tieto myšlienky, aby mali možnosť zachytiť sa vo Vašom poli, ak na kvantovú fyziku rezonujete. Každý si nájde svoju cestu, ako sa dostane k osvieteniu, Zdroju, k vyššej múdrosti. Pre niekoho je to cesta srdca, ktorá nevie dokazovať, len cíti a pre iného je to cesta vedy – kvantové poňatie sveta.
V tomto duchu sme rozhovor viedli ďalej a tak si prečítajte myšlienky aj o čase, ktorý my tu na Zemi vnímame ako lienárny.
Čas, ktorý neplynie
Hovorí sa, že čas plynie (čas bolesť zahojí, čiže plynutím času…) No čo ak čas neplynie? Čo ak sa všetko deje naraz, len my to vnímame po kúskoch, aby sme to dokázali pochopiť?
V duchovnom svete hovoríme: Všetko je Tu a Teraz. Minulosť, prítomnosť aj budúcnosť nie sú oddelené.
Predstavte si to ako vrstvy jedného priestoru vedomia.
Nie horizontálna línia, ale vertikálna os, kde sa všetko pretína – práve tu, v bode „teraz“.
Keď vnímame svoj život, vidíme len úzku časť tejto vertikály. Lenže v každej chvíli v nás žije aj naša minulosť, aj budúcnosť. Nie ako spomienky a plány, ale ako energetické možnosti, ktoré spolu tvoria tvoj celok.
Kedykoľvek zmeníme svoje zameranie, meníme aj ten „úsek“ z nekonečného poľa, ktorý sa zviditeľní, a tomu hovoríme realita.
Ak je všetko prítomné v jednom okamihu, potom aj budúcnosť už existuje, hoci ešte nie je zhmotnená. Je ako semienko/zrnko v energetickom poli, ktoré čaká, kým sa naše vedomie naladí na jeho vibráciu.
Naše rozhodnutia, pocity a úmysly nie sú kroky po vodorovnej čiare dopredu. Sú posuny po vertikálnej osi, v ktorej si vyberáme, čo z nekonečna chceme zažiť.
A možno preto dokážeme cítiť, čo ešte len príde. Možno preto niektoré sny, vízie či „náhodné“ myšlienky pôsobia ako spomienky z budúcnosti.
Nie je to zázrak. Je to len dotyk s vrstvou reality, ktorá už existuje a čaká, kým ju vpustíme do svojho TU a TERAZ.
Čas nebeží. Len my sa pohybujeme naprieč ním ako svetlo, ktoré si práve uvedomuje vlastný zdroj.