Terapia u Moniky mi zachránila život

Ďakujem milej Veronike,že mi poslala tento krásny list:

V roku 2019 som po prvýkrát absolvovala individuálnu terapiu u Moniky. V tom období som bola mamou ešte vtedy ročného dieťatka a aj keď by som toto obdobie mala zažívať ako najkrajšie – vo vnútri som trpela.

Bola som vo vzťahu, ktorému som nechápala… verila som sľubovaným zmenám vtedajšieho vzťahu a nedokázala som sa zmieriť s tým, že to nebola pravda. Nevedela som nájsť odpovede na moje otázky a pomaly toto utrpenie vo mne ďalej rástlo.

Pri terapii sme išli do minulosti – ku koreňom pôvodu. Sedenie bolo intenzívne a aj keď nebolo ľahké prijať zrkadlo pravdy, ktoré sa mi ukázalo, konečne som dostala odpovede na otázky, ktoré ma dlho sužovali:

,,Prečo sa mi toto v živote deje? Prečo to nemôže byť inak? Ako je možné, že takto trpím?“. 

Tieto odpovede mi pomohli prijať situáciu v ktorej som bola a konečne sa mi podarilo odľahčiť moje bytie.

Pamätám si ako sa ma po terapii Monika opýtala: ,,Čo je to s čím odtiaľto odídem. Čo mi terapia dala,“ odpoveď bola jasná: ,,Cítim akoby som odhodila niekoľko tonový ťažký kameň“. 

Pamätám si dodnes tú kopu vysmrkaných vreckoviek, ktoré som si niesla v dlaniach po terapii. Po toľkých rokoch som konečne opäť začala cítiť ľahkosť vo vnútri. Získala som viacej pokoja a začala som opäť nachádzať radosť v živote.

Úprimne neviem ako by som to všetko bez tejto terapie zvládla. Pokiaľ by som bola dlhšie bez odpovedí na moje otázky, vtedajšia realita by ma dostala do stále väčšieho utrpenia a ktovie do akých ,,úzkych,, by som sa takto dostala.

Po čase prišli aj konkrétne zmeny v živote a táto terapia bola skutočne ,,odrazovým mostíkom,, ku väčšiemu sebavedomiu, sebaláske a aj prijatiu toho, čo som vtedy v živote mala.

Terapia bola hlavne o pochopení. O pochopení toho starého a nefunkčného, čo bolo do mňa zasiate už v rannom detstve a pretavovalo sa to až do času dospelosti. Vďaka tejto hodinke a pol zmizla ťiaž, ktorú som si nosila v srdci aj na duši niekoľko rokov, aj keď navonok vyzeralo, že je všetko v poriadku.

Ďakujem, že mi bolo dopriate odhodiť ten batôžtek nešťastia. Síce ani dnes po rokoch to nie je vždy sedenie na ružovom obláčiku, ale s touto skúsenosťou viem, že niekedy stačí veriť. Veriť tomu, že keď žiadame odpovede ale aj pomoc tak príde.

Táto spomienka mi pripomína, že život sa oplatí žiť a aj keď sú ťažšie obdobia – netreba sa vzdávať, pretože po takomto posilnení hlavne viery v seba sa už na život nedokážem pozerať zo zúfalstva ale s vierou, že čokoľvek v ňom príde, tak to zvládnem…

Ďakujem Monika za tvoje vedenie a dúfam, že mnohým ďalším ku ktorým prídu tieto slová to pomôže rozhýbať sa a uvedomiť si, že nemusia všetko zvládať sami a že požiadať o pomoc nie je hanba. Pretože si každý zaslúži žiť radostný a pokojný život, len treba nájsť odvahu urobiť prvý krok. Môj prvý krok ma zaviedol ku tebe a konečne som prestala prežívať ale začala som žiť.

Ďakujem ti Monika úprimne za všetku tvoju pomoc a že si vo mne videla to, čo ja nie. Veľmi si vážim tvoju podporu.

Veronika