Buď sebecký so svojím časom

Zaujali ma zrnká múdrosti, na ktoré som natrafila na internete. Páčili sa mi, no žiada sa mi niektoré okomentovať:

Buď sebecký so svojím časom. Nie každý si ho zaslúži.
Choď tam, kde ťa milujú, uznávajú, rešpektujú a oceňujú bez toho, aby si o to musel/a žiadať.
Sebaláska nie je sebecká.

Ťažko sa mi mudruje nad niečim, čo spôsobuje zranenie duše. Totiž veľa ľudí venuje svoj čas ľuďom, ktorí ho neuznávajú a nemilujú – len preto, lebo je to matka, otec, partner… Snažia sa vynútiť si lásku, túžia po uznaní a preto venujú týmto ľuďom čas aj vtedy, keď už dávnom mali povedať „stačilo“. Sú t o smutné príbehy, vidím to čast aj v živote, aj na terapiách. V konečnom dôsledku je to naozaj o nízkej sebahodnote a sebaláske.

Sebaláska je aj to, keď poviete NIE, keď si nastavíte hranice a nenecháte sa využívať. Ak je to aj vaša téma, potrebujete si len uvedomiť, že ak vy si nenastavíte hranice, tak ich nastaví niekto iný, no trpieť budete vy. Možno by ste sa čudovali, že a symbolicky buchnete do stola, resp. rázne si poviete svoje (čím určíte svoje hranice), vyvoláte rešpekt u toho druhého. Ak ide o partnera, verte, že žiadny riadny chlap nechce mať doma „puťku“, ktorá je len bábkou a nemá svoj nazor, za ktorý sa rázne vie postaviť.

Ak ide o rodičov, ktorí vás vedome či nevedome emočne vydierajú a vy z pocitu vďaky/viny (veď sú to moji rodičia) skáčete ako oni zapískajú…
Alebo ak je to kolegyňa, ktorú by ste chceli za kamarátku a preto spravíte namiesto nej všetko, čo vám podsúva…
Alebo je to hocikto, kto vám len berie čas len preto, lebo nemáte silu povedať NIE, alebo STAČILO…
Sebaláska je nastavenie si vlastných hraníc, kde sa cítite radostne.

Ukážme si konkrétny príklad:
Nerada varím. Neznášam variť, cítim sa byť nútená do niečoho, čo musím.
Je to sebaláska, ak odmietnem variť rodine?
Sebaláska je toto:
Nerada varím, ale mám rada svoju rodinu. Slobodne sa rozhodnem, že chcem im navariť, spravím to s láskou, lebo chcem, aby boli spokojní, najedení a aby radi chodili domov. To, že navarím, je mimo mojich hraníc (ak by ma niekto nútil), ale vlastným rozhodnutím natiahnem svoje vlastné hranice a spravím to bez toho, aby som sa cítila nútená do varenia.
O tomto s hranice sebelásky. JA ROZHODUJEM nie z donútenia, ale z vlastnej slobodnej vôle – a neskôr to nebudem ani ľutovať, ani nikomu vyhadzovať na oči (kvôli tebe som musela skôr vstávať a robiť ti desiatu)

A ešte k tej vete: choď tam, kde ťa milujú, uznávajú…
Len jedna myšlienka:
Ak ja sama sa nemilujem, ako chcem, aby ma iní milovali?
Ak ja samú seba neuznávam, ako chcem, aby ma iní uznávali?

Mať sa rada s pokorou a vďačnosťou v srdci sa nevolá egoizmus, ale sebeláska.
A keď ste rodič, potom je to mnohonásobne dôležitejšie: ukazujete svojim deťom ako žiť život v ľahkosti a radosti.