Vždy je správna voľba tá ťažšia cesta

Zaujali ma zrnká múdrosti, na ktoré som natrafila na internete. Páčili sa mi, no žiada sa mi niektoré okomentovať:

Vždy je správna voľba tá ťažšia cesta.

Fííí, tak to je aké zrnko múdrosti!
Keď som si to prečítala, ako prvé mi napadlo, že určite? Lebo Božské je také, čo je najjednoduchšie. Keď hľadáme riešenie na danú situáciu, ľudia sú náchylní všetko prekombinovať a postupovať zložito, pričom naozaj to najjednoduchšie je väčšinou najlepšie riešenie. Cesta k Bohu/Stvoriteľovi/Zdroju/Najvyššiemu je naozaj tá najpriamejšia, najjednoduchšia. Kľukatosť cesty si z nevedomosti volíme my.
Tak o čom je táto múdrosť?

Kedy je správna voľba tá ťažšia cesta?
Verím, že väčšina z vás, milí čitatelia to viete. Áno, vtedy, keď sa musíme rozhodnúť, či máme vykročiť z našej komfortnej zóny, alebo je jednoduchšie zostať v nej a povedať si “nejak už bude“.
Ťažšia cesta je odísť od tyrana a nezostávať zo strachu v nezdravom vzťahu.
Ťažšia cesta je študovať ďalej pre napredovanie ako mávnuť rukou a povedať si, že aj táto podradná robota je pre mňa dobrá.
Ťažšia cesta je uveriť tomu, že to dokážem (a spraviť kroky k naplneniu cieľa) ako sa vzdať bez pokusu.

Dávno, ešte v mojom business živote som počula motivačnú vetu:
„Energia potrebná na vzdanie sa svojho cieľa je rovnaká, ako ktorú musíš vynaložiť na dosiahnutie toho cieľa.“ Možno sa to nezdá, ale je to tak. Keď má niekto sen a chce ho dosiahnuť, ale na ceste k cieľu sa vzdá, musí v sebe prijať porážku a pocit nehodnosti: nie som na to schopný. Nie som dosť dobrý.
A to je silná, zaťažujúca energia.

Voliť si tú ťažšiu cestu je vhodné vtedy, keď viem, že keď tou cestou prejdem, budem na seba veľmi hrdý/á. Hoci ide aj o drobné veci, je dôležité po dosiahnutí cieľa pochváliť sa. A takto si cibríte a posilňujete sebavedomie.
Neviem ako vy, ale ja keď stojím pred úlohou, ktorú potrebujem nejako vyriešiť, poviem si: Keď toto spravím, budem na seba veľmi hrdá. Dokážem to.

Pikoška zo života:
Raz som potreboval spraviť pre mňa celkom nebezpečnú vec. Zvažovala som, či počkám na syna, alebo to spravím ja. Alebo sa aspoň pokúsim. Dovtedy som nič podobné nerobila.
A tak som si povedala: Monika, dnes NIE JE ten deň, kedy umrieš. Spravíš to!
A s týmto odhodlaním som to naozaj spravila. Som na seba náramne pyšná a dodalo mi to ďalšiu energiu a odhodlanie, že veci, ktoré som doteraz nikdy nerobila, možno dokážem. Minimálne sa o to pokúsim.