Čo prichádza, prijmi, čo odchádza, nechaj odísť

Zaujali ma zrnká múdrosti, na ktoré som natrafila na internete. Páčili sa mi, no žiada sa mi niektoré okomentovať:

Čo prichádza, prijmi, čo odchádza, nechaj odísť.

Toto je jedna z najťažších vecí. Mám pocit (súdiac z vlastnej skúsenosti), že ak toto sa niekto naozaj naučí a začne to žiť, stáva sa slobodným. Jeho duša sa oslobodí od utrpenia a bolesti. Je to istý stav „osvietenia“, kedy už nepotrebuje lipnúť na ničom a nikom a náhle udalosti, ktoré predtým sužovali dušu aj srdce, už nepôsobia bolestivo. Lebo čokoľvek príde do života (radosť, starosť, strata a pod.), takýto človek to už dokáže prijať ako výzvu. Vie, že ak je to radostné, tak ho to posilňuje a vyživý sa s tým s vedomím, že časom aj toto pominie. No ak je to nepríjemná skúsenosť či priam bolestivá tragédia, prijíma to ako fakt a hľadá dôvod, „prečo sa mi to dostalo do života, čo sa z toho mám naučiť“. Problémy prestanú existovať, dejú sa len výzvy, ktoré treba zdolať.

Rovnako je to s púšťaním – hmotných vecí, ktoré stratíme, ale aj priateľov a milovaných rodinných príslušníkov. Smrť ako taká je na dlhú tému, no veľa ľudí nedokáže pustiť ani rozbitú vázu či havarované auto. Lipneme na hmotných veciach, lebo máme na ne naviazané emócie – spomienky, ktoré nás držia v okovách ako otrokov.

Snáď najhoršie je predsa len pustiť nehmotné situácie: zradu najbližšej kamošky, podvod partnera, zákernosť kolegov a podobne. Myslím si, že niekoľko individuálnych terapií dokáže človeka dostať do takého stavu, že neskôr už aj bez pomoci pochopí príčiny takýchto situácií a s naučenými technikami sa navráti do svojho stredu a pustí to, čo chce odísť.

Aký je nástroj na zvládnutie tohto zrnka múdrosti?
Ak je to dobrá vec, tešme sa z Tu a Teraz prítomného okamihu. Ak je to bolestivá strata, povedzme si, že čas sa naplnil, púšťam „to“, lebo ma určite čaká nie čo lepšie (zaujímavejšie, nové a pod.)

PS: ak ide o smrť blízkeho človeka, platia iné nástroje, no pustiť treba aj jeho.