Čo vlastne znamená: žiť duchovne?

Newsletter 6.8.2023

V poslednej dobe si všímam zvláštne chovanie ľudí. Viem, je to energiami, ktoré dopadajú, no pozastavujem sa nad istými situáciami hlavne kvôli tomu, že som si myslela, že ľudia, ktorí o sebe hlásajú, že sú spirituálne „ďalej“ ako priemerní „ezo“ ľudia, konajú tak, akoby duchovné zákony nepoznali, resp. im nerozumeli.

Hneď na úvod chcem ozrejmiť fakt, že toto nie je ohováranie, či nálepkovanie ľudí, ale prerozprávanie faktov, ktoré vidím. A prečo Vám o tom píšem?

Lebo…

  • občas je dobré potvrdiť si, že to, čo vidíte a je Vám to čudné, je to čudné aj pre iných,
  • občas je dobré vyjsť z vlastnej ulity a čeliť pravde (zbúrať vlastné ilúzie), alebo
  • občas je dobré pozrieť sa do zrkadla a odhaliť vlastné nedostatky.

V poslednej dobe energiám, ktoré dopadajú na Zem stále hovoríme nové. A to preto, že sa aktuálne (dlhodobo – roky) deje vesmírny precedens: planéta Zem sa nachádza na Vzostupe bez veľkej kataklizmy a vymretia ľudstva. No dopadajúce energie prinášajú zmeny. Matrix ľudia sa z hodiny na hodinu prebúdzajú, alebo umierajú – prípadne niečo medzi týmito extrémami.

No dejú sa „veci“ aj spirituálnym ľuďom.

Buď sú to testy, skúšky, alebo čistky.

Čo je vlastne žiť duchovne?

V skratke: žiť s Kristovým vedomím. Stav, kedy chápeme Božské zákony, vidíme srdcom a vnímame dušou. Keď Láska je nad všetko a súcit nahradzuje negatívne pocity. Sú rôzne schodíky/úrovne k tomuto cieľu (byť stále v láske a prijatí) a my sa vieme odsledovať, kde na tejto ceste práve sme. Či prijímame inakosť, či chápeme, že negatívne chovanie iných ľudí pramení z ich nespracovaných zranení duše a pod.

No občas (vlastne stále) treba sledovať aj to, či moja pravda je tá jediná, alebo som ochotná pripustiť, že pravda toho druhého je jeho pravda a ja ju nemusím udupať, či kritizovať.

Celý tento mail píšem z dôvodu, že sa už dlhšie stretávam s tým, že spirituálni ľudia sa chovajú veľmi nespirituálne, resp. ich prejavy nekorešpondujú s duchovnou úrovňou, o ktorej si myslia, že tam sú.
Napríklad:

  • rozčuľujú sa nad tým, že istá osoba má drahé terapie, že je to drzosť toľko si vypýtať a potom prichádza zoznam nevhodných kvalít danej osoby, ako by sa nemala správať, keď je terapeutka, alebo
  • kritizujú vzhľad človeka. Ako môže byť spirituálny človek chudý, tlstý, chudobný, príliš bohatý, so silikónovými prsiami či tvárou upravenou botoxom a podobne.
  • Pri porovnávaní seminárov či terapeutických sedení sa nedržia len faktov, ale pridávajú vlastné hodnotiace kritériá, ktoré už presahujú opis vlastných emócií.
  • Ešte stále sa dokážu nahnevať a stresovať sa zo situácii, ktoré nevedia zmeniť, prípadne stále súdia a hodnotia ľudí či situácie, ktoré sa ich ani netýkajú.

Najčastejšie je to ohováranie, nálepkovanie, padanie do strachu a nedostatočná viera. Je toho naozaj veľa a ja som z tohto stavu spirituálneho sveta veľmi smutná. Smutná preto, lebo už nestačí byť individuálne „osvietený“, potrebujeme dosiahnuť isté „kritické množstvo“ ľudí s Kristovým vedomím, aby Vzostup mohol naozaj nastať. Chystám sa k tomu nahrať ďalšie video, ale dnes aspoň trochu písomnej „mudrovačky“.

Aby som bola konkrétnejšia, pozrime sa na spomínaný rozdiel vo vyjadreniach v príbehu, kde účastníčka seminára odpovedá na otázku kamarátky:

  • Ako bolo na seminári?
    …. poviem ti, boli to vyhodené peniaze. Lektorka nás hnala z jednej akcie do druhej, v podstate nás nepustila k slovu, všetko muselo byť podľa jej programu. Bolo to náročné a vôbec to nezvládla organizačne. Ani som si neoddýchla. Lektorka bola panovačná, namyslená a tvrdila o sebe, že je vyvolená. Povedala nám, že len cez ňu sa dozvieme isté informácie z Akasha kroniky, ale nás nenaučila ako sa k nim dostať. Síce nám všetkým čenelovala, ale nebola mi sympatická. Vlastne bola hrozná, nepríjemná, pri tom sa tvárila ako anjel. Bolo mi z toho hraného sladkého prístupu na zvracanie. Asi si o sebe myslí, že je nejaká výnimočná a to len má nezvládnuté spirituálne ego. A to ešte nehovorím o tom, ako bola oblečená. No čistá katastrofa!
  • Ako by tento názor mohol znieť inak?
    …. čo ti poviem? Bolo to zaujímavé. Bola som rada, že som išla na tento seminár, lebo som zistila, že toto nie je moja cesta. Síce ma to stálo nejaké peniaze, ale beriem to ako školné a možno som tým ušetrila viac, ak by som na to prišla neskôr… Program bol veľmi hustý, ja som potrebovala viac času na integrovanie zažitého a počutého, no k tomu sme nemali priestor. Lektorka mala pripravený veľmi hustý program, chcela nám odovzdať čo najviac, to bolo jasné. No ja by som to robila inak, lebo podľa rozhovorov s inými, tiež chceli viac času na oddych a byť len sami so sebou.
    Zaujímavé bolo, že na tomto seminári sme nemali priestor na zdieľanie pocitov, to mi celkom chýbalo. Som zvyknutá na zdielacie kruhy, často z nich pochopím, čo sa dialo mne, prípadne sa upokojím, že čudné veci sa nediali len mne. Tu sme sa k tomu nedostali práve pre veľmi nabitý program. Popravde, s nie všetkým som rezonovala, niektoré programy by som najradšej vynechala, no lektorka trvala na tom, aby sme zostali spolu. Cítila som sa pri tom veľmi nepríjemne, silnel vo mne pocit, že s touto osobou nechcem už mať v budúcnosti nič spoločné. Bolo to inak zaujímavé, lebo na jednej strane bola prísna, museli sme dodržiavať jej pokyny, na druhej strane sa stále usmievala, obchádzala nás a stále sa nás dotýkala a hovorila, aké sme krásne, výnimočné a dokonalé Bohyne. Neviem prečo, ale na mňa to pôsobilo veľmi nepríjemne, a zdalo sa mi, že to nie je úprimné. Ale je to len môj pocit.
    Mimochodom, zaujímavé bolo aj to, ako sa lektorka obliekala. Nebol to môj štýl, ako ani jej spôsoby prejavu. Nedalo sa nevšimnúť si aj to, že niekoľkokrát zdôraznila, že len cez ňu sa vieme napojiť na Akasha kroniku, o čom si myslím, že to asi nebude úplne tak, lebo mám iné informácie. Prišla som domov zo seminára unavená a sklamaná, ale to bude tým, že som mala očakávania. No, bola to zaujímavá skúsenosť, ale možno pre niekoho to bolo výživné. Ja ju prestávam sledovať na soc. sietiach, pochopila som, že ja mám inú cestu.

Rozdiel v príbehoch je v tom, že v prvom je nepríjemný zážitok útočný a presadzuje pravdu rozprávajúceho a v druhom príbehu stále hovorí o vlastných pocitoch bez súdenia. Lebo ak mi niekto nerezonuje, to ešte neznamená, že každý tak musí cítiť.

Riešenie: Kristovo vedomie
Kristovo vedomie je o Láske. Človek má lásku v srdci a lásku vyžaruje. Pozerá sa na veci cez filter lásky a chápe, že každý má svoju cestu a tempo zrenia. Súciti s ľudmi, ktorí konajú z neznalosti a prijíma veci a situácie, ktoré nevie zmeniť. Tento stav nie je „apatia“ či nezáujem. Kto naozaj pochopil Kristovo učenie a žije v Láske, z takého človeka je to cítiť.

Ako sa k tomu dopracovať?

Určite to nie je celý zoznam, ale na začiatok niektoré dôležité body:

  • Nonstop, stále kontrolovať svoje myšlienky, lebo z nich sa tvoria naše slová a činy. A keď už nejakú „blbosť“ vyslovíme či urobíme, tak sa priznajme, ospravedlňme, príp. napravme, čo sa dá.
  • Spracovať všetky bloky a zranenia, ktoré v nás vytvárajú hnev či sebaľútosť. Nie sme obeť, život si tvoríme my sami.
  • Žiť tu a teraz. Nenariekať nad minulosťou a nestresovať sa kvôli budúcnosti.
  • Neklebetiť, nehodnotiť, nesúdiť, nehnevať sa – ale chváliť, milovať, prijať, súcitiť.
  • Pustiť všetko, čo ma nevyživuje a neposúva ďalej.
  • Uveriť v to, že moja pravda nie je jediná, no zároveň vedieť, že mám právo žiť podľa svojej pravdy.
  • Vedieť, že všetko v živote si manifestujem a keď sa rozhodujem vedome, musím prijať aj zodpovednosť za následky svojich rozhodnutí.
  • Mať sa naozaj rád.

Prajem nám všetkým, aby bolo čo najviac ľudí, ktorí sú čoraz častejšie v stave Kristovho vedomia. Ja sama sa denne kontrolujem a pri vychýlení sa snažím okamžite vrátiť späť, resp. čo najskôr nadobudnúť emočnú rovnováhu.

Aktuálne energie Vám môžu priniesť rôzne situácie, niekedy je to o disharmonických rodinných vzťahoch, inokedy o problémoch s peniazmi, prípadne sú to náhle ochorenia, či komplikácie pri plánovaných operáciách. Aj duchovný človek môže mať vo svojej rodine ľudí z matrixu, ktorí zvýšené frekvencie proste nezvládnu a buď sa to podpíše na ich mentálnom či fyzickom zdraví, alebo ich to proste vyskratuje. No nie je to Vaša vina!

V duchu sa treba pripraviť hoci aj na najhoršie… Potom to bude voľba ich duše. Najviac, čo môžete s takýmito ľuďmi robiť (hlavne, ak Vašu pomoc odmietajú), aby ste sa za nich modlili. Ale nie tak, aby sa obrátili na Vašu vieru, ale tak, aby ich duša našla pokoj a dostala milosť. Ostatné nechajte na anjelov či Boha…